História obce
Názov obce sa prvýkrát objavuje v listine z roku 1252 v tvare " Vduarnok", v roku 1346 "Nogwduornuk", v roku 1786 "Nagy–Udvarnok a roku 1927 "Veľké Dvorníky".
V období pred vznikom stolíc už existoval v chotári obce hrad Szolgagyőr, ktorý odvtedy spustol, bol jedným z prvých hradných žúp a patril do raného uhorského samosprávneho celku a prvýkrát bol spomínaný v listine z roku 1399 ako "Zolga Gyeur". V tom období tu bolo centrum Dolného Žitného ostrova v podobe hradu na nížine. Pravdepodobne ho chránili valy z dreva a zeme a tieto v období tatárskych nájazdov neodolali pustošeniu, tak ich už znovu nepostavili. Rozvaliny, ktoré sa ešte dali využiť, zúžitkovali dvorania pri výstavbe okolitých obcí, medzi nimi aj našej obce, ktorá sa zachovala dodnes pod názvom Veľké Dvorníky. V roku 1341 bola obec majetkom hradných nevoľníkov mesta Požoň /Pozsony/. V roku 1380 kráľ Ludovít I. daroval tento statok Jakubovi /Jakabovi/, synovi Mikuláša Pókatelekiho.
V roku 1423 sa sľachtickými vlastníkmi obce stali grófovia Baziniovci a Szent-Györgyiovci.
V roku 1553 sa v súpise kúrií nachádzajú mená Jánoš Zomor s 5, Tomáš Bučuházi /Bucsuházi/ s 3, Juraj Šoldoš /Soldos/ s 1 a Mikuláš Amade s poldruha kúriou. Neskoršími významnejšími majiteľmi obce boli rodiny Kondéovcov, Bittovcov, Bačákovcov /Bacsák/, Bíróovcov a Saboovcov /Szabó/, v druhej polovici 19. storočia rodiny Hutterovcov a Walbergovcov /Walhberg/, na začiatku 20. storočia zase kapitán generálneho štábu Nándor Habermann. V roku 1828 sa v tzv. súpise Ľudovíta Veľkého v obci nachádza 49 domov s 356 obyvateľmi .Na začiatku 20. storočia je počet domov vo Veľkých Dvorníkoch 58 a počet obyvateľov 372. Veľké Dvorníky boli sídlom centrálneho notárstva a do ich samosprávy patrili 4 dediny: Jahodná, Dunajský Klátov, Malé Blahovo, Malé Dvorníky, okrem toho i Róžamajor /Rózsamajor/ ,Sigetimajor /Szigetimajor a Búšlak. Pošta, telegraf a železničná stanica sa nachádzali len v Dunajskej Strede.
V strede obce je kaplnka Svätej trojice z konca 19. storočia, v roku 1953 bol postavený nový katolícky kostol, ktorý zdobí oltár Panny Márie z roku 1859, okrem toho je tu i renesančný kaštieľ zo 17. storočia, ktorý dal vybudovať istý vysokopostavený dôstojník. V roku 1769 dedinu zničil požiar, preto rodina Kondéovcov dala kaštieľ pokryť miesto šindlia škridlami. Na začiatku 19. storočia budovu klasicisticky upravili, dostala nové priečelie, zo strany ulice je členené drevenými piliermi, maľovanými kartušami a strohými oknami. Pohľad na chodbu s arkádami, ktorý sa naskytne z dvora, je pompéznejší.
Roku 1960 spojením Malých a Veľkých Dvorníkov i Búšlaku sa vytvoril samosprávny celok s názvom Dvorníky na Ostrove, ale roku 1990 sa tieto dve obce opäť osamostatnili. Od roku 1990 do roku 1998 mala miestna samospráva 12 členov: starostu a 11 poslancov, od roku 1998 osem členov: starostu a 7 poslancov. Teraz má miestna samospráva 10 členov: starostu a 9 poslancov.